ktorí zdolali všetky nástrahy lesov a skál, vyšľapali nový 30 kilometrový chodník a svoju úlohu splnili do posledného muža. Biele Karpaty sú opäť plne chránenou krajinnou oblasťou, kde voda sa sype a piesok sa leje (hlavne teraz).
Z môjho pohľadu sa pochod skutočne vydaril - vody bolo síce málo, slnka naopak príliš, zato partia a príroda boli lepšie ako som si predstavovala, nudiť sa nedaloa svoju hraničiarsku rolu som si naozaj vychutnala.
Tak už mám odskúšané, že dokážem dva dni kráčať a bojovať s dekou, plášťom a zásobami na chrbte, existovať v hrubých tmavých látkach na vypalujúcom slnku, spať len v plášti na deke v ruinách hradu medzi mravcami a jesť stále mäso. Čo sa fyzickej náročnosti týka, myslím, že akékoľvek zhodnotenie kondičky pri 37°C nemá význam. Ale 15 km v kopcoch denne + všetky prepady je veľmi dobrý výkon.
Páčila sa mi nápaditosť ostatných, nikto sa nenechal viesť za ručičku a nikto nikomu nič v boji nedaroval. Zvlášť z jedného geniálneho prepadu, kedy som fakt nevedela kde je „sever“, sa ešte budem dlho zo sna strhávať J
A keďže nás išlo sedem, mám priestor poďakovať:
Al Hafanovi Vladkovi (SK) – za spoluorganizáciu, terénne a mapárske znalosti, schvalovaciu komisiu, reálne odhady a zdravý rozum
Ceplusovi Dalimu (SK) – najmladšiemu hraničiarovi, že sa nezľakol údesných predpovedí počasia a vyrazil, plne naložený s nami. A že mu nevadilo, keď sa prebudil s hlavou prevýsajúcou zo skaly.
Eonwemu (ČR) – ktorý, ako rodený rozprávač má skutočne nekonečnú studnicu dobrých vtipov na každú príležitosť, a že netypický trail kamarátov z Trenčína prišiel až zďaleka podporiť.
Winterovi (SK) – že noc strávil na rôznych staniciach a vlakoch Slovenska aby nás rano zastihol, poctivo nefalšovane vybavený vajíčkami, hríbami a dobrou náladou.
Paladarovi (ČR) – nášmu usmiatemu lovcovi, ktorý dostal kanca, čo si uznáva zásahy a môže to všetkým dokázať.A slepúcha, a krtka bez kalhotek...
Sebulbovi (ČR) – vynikajúcemu strelcovi, ktorý večer prijal stávku vystreliť z hradu na 300m vzdialených hlučných svadobčanov
A sebe tiež, že som sa odlepila na chvíľu do počítača a pustila som sa do toho, čo ma naozaj baví.
Tak sa teším na ďalší, pravdepodobne jesenný pochod, dúfam, že nepôjdem sama J
A na záver pár najčastejších hlášiek čo si pamätám:
„Rolničky!“
„Máš vodu?“
„Nemám.“
„Vy mně neznáte, ale až mně poznáte...“
„Kams dal štrúdl, mizero?“
„Znáte ten vtip, jak...“
„Poslední slova před smrtí...“
„Tady nejste v Románií, víte?!“
„Jestli to uděláš, tak řeknu Cézarovi, že si stavíš palác v Římě“
Uveďte autora-Zachovejte licenci 3.0 Česko
Site map
Sláva a vďaka hraničiarom,
ktorí zdolali všetky nástrahy lesov a skál, vyšľapali nový 30 kilometrový chodník a svoju úlohu splnili do posledného muža. Biele Karpaty sú opäť plne chránenou krajinnou oblasťou, kde voda sa sype a piesok sa leje (hlavne teraz).
Z môjho pohľadu sa pochod skutočne vydaril - vody bolo síce málo, slnka naopak príliš, zato partia a príroda boli lepšie ako som si predstavovala, nudiť sa nedalo a svoju hraničiarsku rolu som si naozaj vychutnala.
Tak už mám odskúšané, že dokážem dva dni kráčať a bojovať s dekou, plášťom a zásobami na chrbte, existovať v hrubých tmavých látkach na vypalujúcom slnku, spať len v plášti na deke v ruinách hradu medzi mravcami a jesť stále mäso. Čo sa fyzickej náročnosti týka, myslím, že akékoľvek zhodnotenie kondičky pri 37°C nemá význam. Ale 15 km v kopcoch denne + všetky prepady je veľmi dobrý výkon.
Páčila sa mi nápaditosť ostatných, nikto sa nenechal viesť za ručičku a nikto nikomu nič v boji nedaroval. Zvlášť z jedného geniálneho prepadu, kedy som fakt nevedela kde je „sever“, sa ešte budem dlho zo sna strhávať J
A keďže nás išlo sedem, mám priestor poďakovať:
Al Hafanovi Vladkovi (SK) – za spoluorganizáciu, terénne a mapárske znalosti, schvalovaciu komisiu, reálne odhady a zdravý rozum
Ceplusovi Dalimu (SK) – najmladšiemu hraničiarovi, že sa nezľakol údesných predpovedí počasia a vyrazil, plne naložený s nami. A že mu nevadilo, keď sa prebudil s hlavou prevýsajúcou zo skaly.
Eonwemu (ČR) – ktorý, ako rodený rozprávač má skutočne nekonečnú studnicu dobrých vtipov na každú príležitosť, a že netypický trail kamarátov z Trenčína prišiel až zďaleka podporiť.
Winterovi (SK) – že noc strávil na rôznych staniciach a vlakoch Slovenska aby nás rano zastihol, poctivo nefalšovane vybavený vajíčkami, hríbami a dobrou náladou.
Paladarovi (ČR) – nášmu usmiatemu lovcovi, ktorý dostal kanca, čo si uznáva zásahy a môže to všetkým dokázať. A slepúcha, a krtka bez kalhotek...
Sebulbovi (ČR) – vynikajúcemu strelcovi, ktorý večer prijal stávku vystreliť z hradu na 300m vzdialených hlučných svadobčanov
A sebe tiež, že som sa odlepila na chvíľu do počítača a pustila som sa do toho, čo ma naozaj baví.
Tak sa teším na ďalší, pravdepodobne jesenný pochod, dúfam, že nepôjdem sama J
A na záver pár najčastejších hlášiek čo si pamätám:
„Rolničky!“
„Máš vodu?“
„Nemám.“
„Vy mně neznáte, ale až mně poznáte...“
„Kams dal štrúdl, mizero?“
„Znáte ten vtip, jak...“
„Poslední slova před smrtí...“
„Tady nejste v Románií, víte?!“
„Jestli to uděláš, tak řeknu Cézarovi, že si stavíš palác v Římě“
„Tu to poznám!“
„Moment, tadiaľto sme už šli“
„...a tam hore, tam je určite cesta“
„Hm, ale tu určite mala byť cesta.“
„Kam teraz?“ – „Kam...do kopce!“
Vaša kapitánka
Bibi+